Jedno z týchto troch dievčat neumrelo priamo následkom havárie, ale veľmi zvláštnou zhodou okolností ju zrazilo požiarnické auto keď sa snažila z lietadla utiecť. Po roku sa objavili výsledky vyšetrovania, ktoré dokázali, že primárnou príčinou nehody lietadla spoločnosti Asiana Airlines bolo pochybenie pilota, ktorého služobný vek bol síce dostatočný, ale na tomto konkrétnom type mal odlietaných iba zopár desiatok hodín. Nedostatočná pozornosť, slabé znalosti a zlá orientácia v systéme plus neskoré a nesprávne rozhodnutia sa stali fatálne napriek prítomnosti ďalšieho pilota s podstatne väčšími skúsenosťami.
Píšem to najmä preto, že sa mi v tejto súvislosti opäť pripomenuli moje večné, dlhodobo nezodpovedaná otázky, ktoré možno znejú primitívne, ale ja som na ne zatiaľ naozaj nenašiel odpoveď, a teda:
1/ Prečo sa v rámci „čiernych skriniek“ nepoužívajú aj videozáznamy?
Nemyslím doslova implementáciu do čiernych skriniek, ale mať jednoducho v každom lietadle jednu alebo zopár voľne dostupných loopovacích kamier /kokpit, prípadne pasažieri, prípadne vonkajšia kamera snímajúca mechaniku.../, ktoré by mohli byť nápomocné nielen v prípade vyšetrovania havárie, ale napríklad aj pri identifikácií rôznych porúch, pri odhaľovaní rôznych chýb a viem si predstaviť ešte veľa ďalších pozitív.
Žeby boli drahé?
Hm. Kameru, ktorá by na tento účel bola bohate dostatočná má dnes už skoro každý v aute a na prilbe ju nosia všetci motorkári a lyžiari...
Žeby to bolo technicky/kapacitne problematické?
Takisto to určite nemôže byť problém. Stačilo by loopovať niekoľkohodinovú slučku, ktorá by sa napríklad jednoducho prestala premazávať po odpojení od zdroja.
Žeby sa to pri havárii aj tak zničilo?
Pri haváriách ako bola táto, kde prežila väčšina pasažierov, by určite prežila aj pamäťová karta v kamere. Aj pri podstatne horších haváriách sa našli telefóny pasažierov, z ktorých bolo možné vytiahnuť nepoškodené videozáznamy.
Žeby problém so súkromím?
Každý kto sedí v lietadle prešiel cez bezpečnostnú kontrolu, kde mu bola prezretá batožina, kosti a prípadne bol aj trochu ošahaný... Ak by to bol pre ľudí predsa len problém, kamera v tomto priestore by sa dala oželieť.
Že prístroje a údaje zaznamenávajúce sa v čiernej skrinke poskytujú dostatok informácii o lete a kamera by už vlastne bola zbytočná?
Možno práve pri objasňovaní tejto havárie alebo aj známeho nešťastia Germanwings by mohlo byť všetko jednoduchšie.
2/ Prečo sa povinne nevytvárajú videozáznamy prevádzky na runwayoch všetkých letísk?
To, že niečo takéto neexistuje si myslím hlavne preto, že na internete je možné nájsť „live“ iba zlomok svetových letísk a aj to sú nepodstatné a nekvalitné zábery s minimálnou frekvenciou, ktoré často ani nie sú v areáli letiska, a napríklad tiež preto, že spomínaný crash letu 214 má priebeh identifikovaný len na základe neurčitých výpovedí očitých svedkov /video je len animácia, ktorú na základe toho vyrobili, čo zrejme znamená, že skutočné video neexistuje/ a údajov z avioniky. Podobne je to aj s ostatnými nehodami, ktoré sa stali až alebo ešte na letiskách – videozáznamy neexistujú.
Žeby opäť cena?
Príklad, cena plánovanej výstavby nového runway na letisku Heathrow sa odhaduje na 18.000.000.000 libier, cena GoPro je 400 libier :)
Žeby bolo zbytočné sa tým zaoberať, pretože nehody sú príliš zriedkavé?
Našťastie je ich naozaj veľmi málo, ale nanešťastie sa predsa len dejú a veľa z nich sa deje práve pri vzletoch alebo pristátiach. Kvalitné záznamy by dokázali ušetriť veľa času a ľudskej námahy pri následných vyšetrovaniach. Príkladom môže byť známa tragédia lietadla Jak-42 v meste Jaroslavľ (Demitra), ktoré sa zrútilo tesne po štarte, alebo nehoda Concorde, pri ktorej sa len predpokladmi a dlho trvajúcim skúmaním dokázalo, že nehodu spôsobil predmet ležiaci na odletovej dráhe. Ako som už spomínal, bolo by to veľmi vhodné nielen pri veľkých nehodách, ale rovnako ako pomocný analytický nástroj pri menej významných udalostiach, technických problémoch, chybách pilotov, atď.