Pútavé pútače

Autor: Roman Ornst | 27.7.2012 o 0:56 | (upravené 27.7.2012 o 1:04) Karma článku: 6,62 | Prečítané:  738x

Tých, ktorí dochádzajú denne autom do Bratislavy už cesta asi dávno omrzela. Každý deň, a to hneď dvakrát, musia riešiť stereotypné zápchy, bezkrajničnú kvázidiaľnicu, drzých alebo prispatých spoluvodičov, atď. Jedným z cestovných spríjemnení sú aj prícestné bilbordy.

Osobne sa vždy poteším keď vidím prvý z nich, pretože viem, že už som v Bratislave a o pár minút z auta vyleziem. Dokonca si pamätám aj jeho obsah! Ostatné som už nikdy moc neregistroval. Zmenilo sa to však nedávno, keď pri ceste cez noc vyrástlo dvanásť neuveriteľných prízrakov. To človek narýchlo ani nevie, či sa mu ešte náhodou nesníva v pohodlnej posteli. Nie, nesníva. Neuveriteľnými prízrakmi mám na mysli nové bilboardy, ale to už je istotne zrejmé každému, kto tadiaľ aspoň raz prešiel.

Je možné, že niekto sa nad nimi vôbec nepozastaví, mňa to však zaujalo hneď z niekoľkých hľadísk, a to bezpečnostného, marketingového, esteticko-architektonického, právneho a samozrejme ľudského. Z každého hľadiska však bohužiaľ hlboko negatívne.

Spomínané bilbordy sa už stihli dostať do novín a verím, že sa o nich ešte písať bude. Firma, ktorá sa týchto záhradných trpaslíkov rozhodla k ceste naukladať totiž porušila hneď niekoľko predpisov, a to: stoja bez stavebného povolenia, stoja bez súhlasu leteckého úradu, stoja v zakázanej zóne a v niektorých prípadoch tiež možno bez vedomia skutočného majiteľa komplikovaných pozemkov. Na všetko má však zástupca prevádzkovateľa rozumné vysvetlenie, ktoré by v skratke mohlo zniesť: "zbytočne sa budete sťažovať, jednoducho sme so systémom legálne vychcali". Áno, možno opäť niekto využil deravé a nejednoznačné zákony (definícia stavby a podobne). Nie sú ale chyby na to, aby sme sa z nich učili? Našiel som článok z roku 2007 *, v ktorom sa rozoberá takmer identický problém. Päť rokov prešlo a legislatíva je rovnako deravá a kontrola rovnako nijaká, a preto môžu naďalej bez najmenších problémov a postihov vyrastať ďalšie a ďalšie čierne bilbordy, ktorými sú bez ladu a skladu preplnené mestá, nehovoriac o tom, že poctivé firmy museli za všetky poctivosti aj riadne zaplatiť a iné sa tomu takto jednoducho vyhnú.
V poriadku, právne hľadisko asi nemá zmysel rozoberať, pretože sme stále na Slovensku a ako zvyknem vravieť: "Pokiaľ Harabin a Slota nebudú v base, je to záruka toho, že sa tu ešte dlho nič nezmení," ale to už je iná téma.

Čo tak ale napríklad estetika? Predstava, že som cudzinec, a do Bratislavy vchádzam po prvý raz, pomyslel by som si asi svoje. Áno, bilbordy sú bežné všade, nevzhľadné gýče ale nie.

Počkať! Možno by sa nad tým mohol niekto kompetentný zamyslieť aspoň z pohľadu bezpečnosti! Argumenty vravia, že žiadne štúdie nehovoria o vplyve na bezpečnosť cestnej premávky. Tak teda vamos študovať a možno budeme prekvapení. To, že všetko v okolí ciest pozornosť odpútava je jasné. Otázka je nakoľko. Keďže primárnym účelom bilbordov je upútať pozornosť, asi to bude aj celkom dosť. (Akceptovateľná štúdia by ale asi v skutočnosti mala hodnotiť výpovede vinníkov nehôd, ktorí by ako dôvod nepozornosti určili fakt, že si práve čítali bilbord. Takých teda bude).

Myslím, že firma, ktorá sa rozhodne investovať do osadenia svojej reklamy na niektorú z týchto plôch urobí obrovskú chybu. Plochy sú z marketingového hľadiska nadmerne nahustené, čo skracuje čas vnímania jednotlivých bilbordov na minimum, čo navyše umocňuje umiestnenie pri rýchlostnej komunikácii. Tak ako v architektúre musí stavba stáť predovšetkým na správnom mieste (Fuchs), v marketingu to platí stonásobne. Reklamné plochy ponúkané spoločnosťou Duo Center rozhodne správnymi nie sú, a to už len z hľadiska prestíže, ktorú by mohli inzerujúcim firmám ľahko skaziť. Najmä v tomto prípade by potenciálni inzerenti mali zostať triezvi a nenechať sa zmiasť lákavým údajom o počte áut, ktorých posádka plochu teoreticky uvidí. Efektivita outdoorovej reklamy sa meria veľmi ťažko, čo je aj jednou z jej nevýhod. Je však nutné povedať, že pri dnešnej presýtenosti už bilbordy nie sú efektívne na priamu reklamu, ale skôr na imidž.

Môj pohľad je teda zrejmý. Nepáči sa mi, že si naše reprezentatívne mesto vytvára tento cirkusový ráz, vôbec sa mi nepáči, že ľudia vysmievajúci sa zákonu zostávajú nepostihnutí a nepáči sa mi tiež to, že skutočné umenie reklamy tu zatiaľ nebolo objavené a čoraz viac všetka smeruje k tuctovému gýču. 

*článok z roku 2007
Veľmi ma "pobavila" časť o bilborde spoločnosti Samsung, ktorý bol rovnako umiestnený pri diaľnici a spílili kvôli nemu snáď 50 stromov, aby ho bolo dobre vidieť. Kompetentný sa veľmi vtipne vyjadril, že: "Nešlo o cielený výrub stromov, ale o iba o úpravu ich korún." (viď foto) Iróniou je navyše samotný obsah bilbordu zobrazujúci hustú korunu stromu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?